Opustení psík - 2.4.2006
Dnes bolo veľmi pekné počasie, ráno sme išli so sestrou a otcom na stopu so psami, ja som išla s Pakom a sestra mala svoju NO - Ubi.
Trochu neskôr ako sme sa vrátili, k nášmu plotu prišli 2 deti, ktoré mali na vodítku malého ryšavého kríženca. Mysleli si, že sme útulok, preto nám ho núkali, vraj im k nim stále podlieza cez plot, a nemajú ho kam dať kvôli tomu, že už majú jedného psa. Museli sme im vysvetliť, že hoci oni majú jedného psa, mi ich máme doma 10. Mama im poradila nech ho dajú útulku. Potom odišli.
Keď sme aj mi išli domov, tak mama povedala: "Toľko psov sa nám podarilo úspešne podarovať, viete čo, choďte poňho, podarujeme aj jeho, navyše je mladučký."
Moja sestra a brat išli poňho, keď prišli, to decko im povedalo, že psík žral granule, a potom niekam išiel, a roztrhal ho pes. Nechápali, čo im to dieťa rozpráva, ako ho za takú chvílku mohol roztrhať pes? Tak sa ho pýtali či myslel toho psíka, čo nám pred chvílou núkali. A to dieťa im odpovedalo s radosťou že pochopili: "Áno!". Zrazu tam došiel ich otec a povedal: "Hotovo!". Tak išli teda Baja a môj brat Filip domov, a tam nám povedali, že psíka vraj roztrhal nejaký pes... Ale ako to, za taku chvílku? To nemôže byť možné! A čo znamenalo to "Hotovo"?
Tak ich tam moja mama zase poslala nech ho vypýtajú. Keď tam došli, otvorila dvere mama tých detí, a povedala že ho roztrhal pes, a zrazu prišla jej dcéra, ktorá pri tom bola a poroprávala im, ako to bolo. Vraj sa tie deti išli hrať na dvor, v ktorom majú takého čierneho pitbula, ktorý sa volá Blacky. A ten malý psík žiarlil, tak tam podliezol. Ten pitbul ho chytil za stehno a začal s ním mykať. A tá pani, ktorá tam bola (majiteľka toho pitbula) povedala, nech tie deti idú odtiaľ preč, tak odtiaľ odišli.
Baja, Filip a to dievča teda išli k tým ľuďom, čo majú pitbula. Keď tam dorazili, tak videli, ako si tam kludne hádžu loptu... Keď sa ich opýtali, kde je ten psík, ktorého trhal ten pitbul, povedali: "On odišiel." Ale niekto z nich povedal: "Ako mohol odísť, veď nevedel chodiť!" Všetci potom povedali: "Áno, to je pravda. Tak asi bude niekde na ceste, pod autom..." A ďalej si hádzali loptu!
Moja sestra, brat, a to dievča išli pozerať pod všetky autá, a zrazu ho zbadali za jedným veľkým žltým autom ležať v takej špine. Potom tí ľudia, ktorí sa ešte pred chvílou hrali na dvore a ignorovali toho úbohého psíka, prišli naňho pozerať ako na nejakú atrakciu a začali sa pýtať: "Žije? Je celý krvavý!" Ten úbohý psík tam nehybne ležal, a vyzeralo to akoby mal niečo s chrbticou. Keď sa ho môj brat pokúsil zdvihnúť, tak naňho zavrčal. Chcel ho niečim prilákať, tak im tá majiteľka toho pitbula dala niekoľko granúl v hrnčeku, ale nezabudla dodať: "Ten hrnček mi deti vráťte!" Keď ho chceli dvihnúť tak im tá tetka dala staré tričko. Keď sa nechcel zdvihnúť ani ho nevedeli zobrať na ruky tak sestra išla domov zavolať maminu a otec nás tam odviezol autom. Mame sa podaril zobrať na ruky ale s toho dôvodu, že je nedeľa, sa nedalo ísť k vetovi. Tak sme išli k jednej pani, ktorá strihá psov, a sice neni veterinárka, je taká "psia sestrička". Ona povedala "To nič neni. Chrbticu nemá porušenú, len ho okúpte." Doma sme ho v sprchovacom kúte okúpali, mama mu vystrihala srsť okolo rán, ktoré vôbec neboli hlboké. Keď ho tak bolela tá noha, tak sme rozmýšľali, či ju nemá zlomenú, ale potom ňou nechal pohýbať, tak asi nie. Vybrali sme z neho asi 10 kliešťov. Brat sa ochotne ponúkol, že psík môže zatiaľ bývať u neho v izbe. Rozmýšľali sme, ako ho pomenujeme, kým bude u nás, tak sa zatiaľ volá Čertík, kým nás nič lepšie nenapadne. Četík najprv nechcel papať granule, ale potom sa aj najedol a napil. Je hrozne milý. :o)
Keď už o ňom píšem, tak by som chcela povedať, že ak by niekto mal záujem o mladého kríženca (podobajúceho sa ratlíkovi), nech mi napíše e-mail alebo zatelefunuje na tel.č.: 0915 774 340.